ZADANIE: Nové logo pre Letnú školu kanostiky (grafický návrh loga, dizajn názvu a skratky)

TERMÍN: Návrhy do 10.05.2012, hlasovanie do 17.05.2012, vyhodnotenie do 20.05.2012 (hlasovanie o návrhu bude verejné, výber víťazného návrhu však bude v rukách vedenia klubu a organizačnej skupiny LŠK)

Nejaké tie DETAILY:

• potrebujeme logo akcie, dizajn názvu Letná škola kanositiky a skratky LŠK

• veľkosť loga by mala korešpondovať s pôvodným logom, tvar je na autorovi

• použite loga – tričká, propozície, reklamné predmety a tlač, médiá

• logo má vyjadrovať ducha, atmosféru a jedinečnosť tejto akcie

• jednofarebné spracovanie

• grafický formát podľa preferencie autora (počítačové spracovanie návrhu nie je podmienkou)

• poslať mailom na klub@kamikse.sk do 10.05.2012 23:59, Subject:logo LSK. Ak sú otázky pýtať sa tamtiež.

ČO ZA TO? Víťaz získa poukaz na LŠK pre jednu osobu a samozrejme tiež našu nehynúcu vďaku, zápis v análoch klubu a skvelý pocit, že jeho logo bude na tričku LŠK.

aj tento rok si Vas dovolujeme oslovit s prosbou o Vase 2% z dane. Aj Vase 2% nas udrzia nad vodou a pomozu pri obnove materialu, pri organizovani vodackych akcii aj pre Vas a podporia chod klubu.

Nevahajte a vyplnte jednoduche tlacivo, ktore mate aj s detailnymi infomaciami v prilohe. Kazdy Vas cent nam pomoze. Tak ako vzdy, aj tento rok, si mozete po poukazani 2% uplatnit zlavu na clenskom pre dany rok. Nezabudnite, ze kopiu Vyhlasenia o poukazani 2%, resp. kopiu tej casti danoveho priznania, kde je informacia o poukazani potvrdena danovym uradom, doructe do klubu (mailom, osobne …), aby sme Vase 2% vedeli identifikovat a dostali sa k nam.

AJ VASE 2% NAS UDRZIA NAD VODOU – podrobné informácie na stiahnutie

Vodácky klub KAMIKSE Akademik TU Košice je zameraný na rekreačnú kanoistiku od pohodových výletov po hladinách jazier a pomalých tokov až po extrémne zjazdy divokej vody. Ponúkame zážitky na vode a okolo nej pre študentov ako aj pre všetkých ostatných záujemcov o aktívne a atraktívne využitie voľného času v prírode pričom zabezpečujeme všetko potrebné – lode, vodácky materiál, kurzy kanoistiky, inštruktorov i organizovanie pravých vodáckych zážitkov.

Aj v roku 2012 nám dve percentá z Vašej dane pomôžu udržať a zvýšiť úroveň ponúkaných služieb a obnoviť stav materálu, ktorý je vinou nedostatočného financovania školstva už mierne zastaralý. Použijeme ich na zabezpečenie kvality a bezpečnosti športových a oddychových aktivít na vode a okolo nej pre všetkých zúčastnených. Nič Vás to nebude stáť a pre nás to bude veľká pomoc. Stačí sa len rozhodnúť. Držíme Vám (a nám) pri tom palce. Ďakujeme!

tak je to tu – pravidelna vyrocka klubu spojene s karnevalovou „gangsta“ party je za dverami – konkretne 22.2.2012 (vid prilozena pozvanka) a teda srdecne vas vsetkych pozyvame. Bude aj nejake obcerstvenie ale samozrejme vitane su aj domace pekarenske vyrobky ci ine tuhe aj tekute dobroty.

Okrem toho pre clenov a pripadne potencialnych clenov klubu niekolko praktickych informacii:

-        zakladne clenske ostava nezmenene, tj. €20

-        studenti, ziaci a ine neprijmove skupiny €10

-        manzelske pary €30/par

-        nadalej plati moznost odpocitat polovicu z clenskeho v pripade poukazania 2% z dani v prospech klubu

Predpovede meteorológov nie sú síce priaznivé, ale myšlienka na pádlovanie sa už hlboko zakorenila v mojej hlave a nie a nie mi dať pokoj. Piatok ráno sa mi moc z postele nechce a navyše vonku zúri poriadny vetrisko. Nakoniec lenivosť prehráva svoj boj a ja sa rozhodujem isť, po krátkej prechádzke, aj keď nerád zavrhujem pôvodný plán a rozhodujem sa kvôli vetru vynechať.

Nervózne hádžem veci do kufra auta a rýchlo navezujem loď. Už sa neviem dočkať až sa budem hojdať na vlnách. Konečne som na mieste, výbava na táborenie mizne v úložnom priestore kajaku, ja sa naťahujem do hydra a začínam ukrajovať prvé metre. Na začiatok ma čakajú asi dva kilometre proti prúdu a hlavne vetru, loď sa správa výborne, drží smer aj v bočnom protivetre, to sa ale nedá povedať o mne. Sily mi rýchlo ubúdajú a kúpem sa vo vlastnom pote. Párkrát musím postáť a vydýchať sa. Konečne prichádzam pod hrádzu  priehrady, až tu si naplno uvedomujem silu vetra, cez haťové polia sa prevaľuje voda a s rachotom padá dole. V duchu chválim rozhodnutie neísť na priehradu. Vlny odhadujem asi na meter a vietor frázou “aj dospelý chlap má problém udržať sa na nohách“. Rýchlo stáčam loď do závetria zimného prístavu a prichádzam k zakotvením lodiam. Pískam na kamaráta čo drží službu, kým ma zaregistruje a vychádza z vyhriatej kabíny, dožičím si pár dúškov teplého čaju z termosky ako odmenu za vynaloženú námahu. Asi dvadsať minúť sa bavíme, ale z kajaku sa mi moc nechce a začína mi byť aj zima, lúčim sa a vraciam sa do hlavného toku. Živly proti ktorým som predtým bojoval mi začínajú pomáhať a úsek ktorý mi trval asi hodinu zvládam teraz za približne 20 min. Predchádzajúca namáha ma ale za následok, že som celý zmáčaný, začínam strácať cit v prstoch a prichádza na mňa útlm, telu chýbajú cukry. Rýchlo si nalievam čaj nanešťastie je nesladený. Termosku s osladeným čajom som bezpečné uzavrel v komore kajaku, nadávam si za túto chybu a za trest sa nútim pádlovať. Vietor sa za prvou zákrutou ukludňuje a prúd sa zvoľní. Stále bojujem s krízou, zíva sa mi a najradšej by som si zdriemol, asi po hodine pristávam a robím si krátku pauzu. Sťahujem rukavice z ruky, nechutná bolesť mi vracia cit do prstov. Začínam mať pocit že mamina ranná poznámka „niekde sa musela stať chyba“ (po mojom oznámení že idem na vodu a vrátim sa až zajtra) sa asi zakladá na pravde. Násadám naspäť do lode, po ďalšej pol hodine prestávam vnímať pádlovanie a aj ruky sú v pohode, smejem sa nad predchádzajúcimi čiernymi myšlienkami a užívam si pádlovanie ľudoprázdnou zimnou krajinou, kde mi spoločnosť robia hlavne vodné vtáky. Do cieľa prichádzam spokojný a včas, aby som stihol vybudovať tábor a nachystať drevo na oheň. Večer trávim pri táboráku, po zotmení sa trhá oblačnosť a mesiac osvetľuje okolie, do splnu mu chýba ešte pár dní. Spokojný zaliezam do spacáku a zaspávam.

Noc je pokojná, budím sa až na východ slnka, ale nechce sa mi vyliezť do zimy, tak fotím z vyhriateho spacáku , po chvíľke znova zaspávam. Budí ma praskanie konárov na opačnom brehu, prechádza sa tam poľovník so psom, našťastie po chvíli prichádza auto a on odchádza, nemám chuť niekomu niečo vysvetľovať. Nútim sa vyliezť zo spacáku, rozkladám oheň a varím čaj. Odvoz mám dohodnutý na 14:00 asi dve hodiny pádlovania po „prúde“. Zvyšný čas trávim varením raňajok, kávy, čaju do termosky a balím tábor. Pred odchodom si doprajem ešte krátku prechádzku po okolí. Nachádzam sa na ostrove dlhom asi 1 km a širokom 200 až 500m. Lesníci sem moc nezasahujú, tak príroda sa tu môže správať po svojom, s chuťou sa predieram lesom a preliezam popadané stromy pri čom plaším srnku. Nakoniec je čas vyraziť, vraciam sa ku kajaku, rýchlo sa prezliekam do hydra a leziem do lode. Pádlujem na skoro stojatej vode, ale baví ma to a začínam ľutovať že musím domov. Vyrovnávaciu hať Selice prenášam v pohode a za chvíľu som na dohodnutom mieste, kde na mňa už čaká auto. Ešte chvíľu sa motám na brehu a dopíjam čaj. Nejako sa neviem rozlúčiť s riekou, ktorá mi dva dni robila spoločnosť. Nakoniec odchádzam s vedomím že na jej brehy sa budem ešte veľakrát vracať.

Ivan Dobry

Prejdený úsek: rieka Váh od VN Kráľova po kompu v obci Vlčany

Kajak: PRIJON – MERLIN

Dátum 6.-7.1.21012

Tento rok prišli mnohí – zblízka aj zďaleka. Navarilo sa, upieklo a samozrejme ochutnávalo. A ako už býva zvykom pri každej vodáckej akcii, aj sa dobre bavilo. Tí, čo boli, zažili. Tí, čo nedošli, príležitosť na reparát bude o rok.

mima

Keďže často máme po akciách problém so zosumarizovaním všetkého čo sa stalo, toho roku Mima vymyslela, že budeme všetko postupne zaznamenávať. Článok teda prinášame v podobe denníčka, teda len štvrtok a piatok. Potom došiel papier a stratili sa perá a celkovo nebol čas :)

Štvrtok, 17.11.2011

17:32 Otvárame rampu pred chatou. Vonku je zima. Akosi sa nám z toho vyhriateho auta nechce.

18:00 Sme v chate – zima ako v ruskom filme. Zapli sme radiátor, ale stále je tu ako v ruskom filme. Tak stojíme pri zapnutom sporáku a ohrievame sa nad hrncom z vodou, ktorá práve vrie. Čaj zahrial aspoň zvnútra aj to len na chvíľu. Zima je inak stále rovnaká, radiátor akoby ani nebol.

19:00 Stále je zúfalá zima. Zaliezli sme do spacáku, nech je už len zima, nie zúfalá zima. Pomaly sme zaspávali, keď došiel Ďoďo, Maja a „hravý“ Eben (tzv. Baskerville alebo Fukušima).

21:00 Po intenzívnom hľadaní vývrtky v chate, vo vakoch, v autách, sme museli skonštatovať, že vývrtka asi nebude. Vínko sme teda otvorili alternatívnym spôsobom. Prešli sme pracovné veci na piatok – čo máme, čo nám chýba, aký je plán a ďalej sme pokračovali v načatom večere spoločensky.

23:59 Okrem iného sme na papieri postavili Kelvinom prekvapkávač, Eben pomaly stíchol, Maja už dávno spala, tak sme si povedali, že sa pridáme.

00:30 Obdivuhodne skoro sa ide spať. Dobrú noc všetkým.

Piatok, 18.11.2011

07:00 Ďoďo vstával skoro a my samozrejme s ním. Aj keby sme veľmi nechceli, spev Ebena z chodby nám vysvetlil, že inak sa nedá.

10:30 Eben sa skamarátil so psom od vedľa a okúpal sa v Ružíne.

12:35 Konečne sme si pripravili raňajky. Podarilo sa nám zažehnať krízu s tabuľami (tie veľké veľmi viditeľné žlté tabule sme nemohli asi hoďku nájsť a už sme vymýšľali rôzne stratégie). Našli sa presne tam, kde mali byť. Predsa v garáži.

13:30 Po obede/raňajkách sme si ľahli do teplých spacákov. Prišiel Ďoďo, ako veľká voda, a zrušil nám našu siestu – zobudil nás, už po 2-krát!

14:00 Ďoďo odchádza stavať trať, v lodi má okrem Maji a materiálu aj Ebena. Môžeme spať ďalej :)

15:20 Doteraz sme robili ružičky z krepového papiera a popíjali Žubrovku s džúsom. Zábava úžasná:) Došli Mudík str. a Mudrík ml. Meggy sa veľmi teší z rodinného stretnutia, tak veľmi, že šla urobiť čaj. :) Nočák sa pomaly blíži.

16:30 Došiel Ďoďo. Asi už postavil trať, ale neviem presne. Volal Branko, že by rád izbu rezervovať. Ako poviete, šéfe :) Boli nás pozrieť dvaja památníci-vodáci. Na nočáku boli pretekať na 2.ročníku. Slušné.

16:30 Mima povedala Ďoďovi: „Ja si nechám poradiť!“

17:01 Žubrovka chutí dobre! Eben zjedol všetky koláčiky z lístkového cesta, ktoré ešte ostali. A také fajné boli.

17:30 Mima sa práve dozvedela, že veľa vydrží, a preto je stále sama. Eben je konečne ticho a je dokonca suchý. „Bebík staval trať“, ako nám povedala Maja. Došla Žubrovka :(

18:10 Pijeme KB. Došiel prekvapkávač. Ďoďo nevedel, či sa má viac tešiť Oxane alebo prekvapkávaču. Došla aj Muška a ZOVT Prešov.

Niekde v danom čase: Mima, chudinka, sa musela hrávať s bábikami a nemohla si postaviť kvapkač. „Už som ťa ostriekal a ešte nič?!“, povedal Meggy neznámy.

19:00 Zasa niekto nespláchol na záchode!

21.12.2011 od 18.00 sa v klubovni KAMIKSE Akademik TU Košice bude
konať posedenie pri Vianočnom kajaku.

V pláne máme:
- ochutnávanie pečených, varených a tekutých Vianočných pochúťok, s
ktorými sa dúfame všetci prídu pochváliť:)
- Vianočné želania šťastia, zdravia, bohatstva, dobrej vody a iných záležitostí

Tešíme sa Vás,
Vaše KAMIKSE

Ako vlastne vznikol? Asi takto … kde bolo, tam bolo, za mnohými divokými riekami, mnohými padnutými stromami a 7 vodnými elektrárňami … ale nie, bolo to oveľa prozaickejšie. :)

Pred niekoľkými rokmi prišli na LŠK dvaja „blaváci“. Vystúpili z veľkého auta, rozbalili veľký stan, všade ich bolo. Na druhý večer došli, že či si nedám grepovičku. Hm, znelo to zaujímavo, tak prečo nie? Grepovička=borovička +grepový džús, bola fajn. Trochu sme pokecali, viackrát ochutnali grepovičku, proste príjemný večer. Na druhý deň po mne na vode kričia, že či si hrozienka nedám. Grepovička bola fajn, tak skúsim aj hroznienka. Neoľutovala som :) Počas týždňa sa z hrozienok stal trhák LŠK a z Viktora a Roba sa stali „Hrozienka“.

Hroznieka sa tak v klube ujali, že nie je akcia, kde by ich aspoň niekto nespomenul. Počas rokov sa recept menil, pridávalo sa viac alebo menej rumu, rôzne korenia, pomaranč, ale klasický recept je jednoznačný víťaz. A čo to vlastne je? Fľaša so širokým hrdlom (napr. od zeleného čaju Nestea) sa naplní hrozienkami a naleje sa rum. To sa nechá dostatočne odstáť. Rum sa zleje. Správne hroznienka sa sypú, nie pijú.

Kvôli hrozienkam sa pádluje proti prúdu, kúpe sa, poriadajú sa záchránné akcie, ako napríklad počas tohtoročného splavu Belej. Existuje dokonca tzv. Hrozienka Rescue Team, ktorý má v tejto chvíli dvoch hrdých členov :)

Ako sa tak blížil termín tohtoročných Nočných orietačných pretekov, povedala som si, že ich treba trochu oživiť. Spomenula som si na posledný „Nočák“, kde Hrozienka došli ako praví námorníci – na tričku tie správne námornícke pásiky a na palube hrozienka. Aká to inšpirácia! Tak sme vytvorili špecálnu cenu – Hrozen Cup. Pre tých, ktorí sú kreatívni a neboja sa to ukázať. Hrozen Cup je putovný pohár, ktorý sa udeľuje najoriginálnejšej hliadke daného ročníka „Nočáku“. Tento rok sme Hrozen Cup udelili prvykrát a laťka pre budúci ročník je riadne vysoko. Viťazi majú už teraz v pláne zaútočiť na prvenstvo aj budúci rok. „Keď už raz ten kýbel mám, len tak si ho nenechám zobrať.“ oznámil mi nemenovaný člen/členka víťaznej hliadky.

Hroznienka, ďakujeme za hroznienka. A víťazi Hrozen Cupu 2011?

1. miesto - Korytnačky

2. miesto - Piráti

3. miesto – Požiarnici

mima

Akcia s krycím názvom postLŠK nie je nič viac ani nič menej ako stretnutie účastníkov Letnej školy kanoistiky a ďalších spriaznených duší vodáckych. Tentokrát sa vodácka akcia zaobišla bez vody – rieka žiadna a prvý sneh v Západných Tatrách sa už roztopil. To nás ale neodradilo a v hojnom  počte sme sa stretli v úžasnom prostredí  Západných Tatier, na chate Červenec.

Ako každá správna akcia, začali sme meškaním. Meškali vlastne všetci, akurát niektorí viac, niektorí menej. Tí šťastní, čo meškali menej, začali svoju púť na chatu ešte za vidna. Tí, čo meškali viac, mali tú česť vychutnať si túto cestu za tmy. Zážitok to bol intenzívny.  Na chate sa stretla veľká časť klubu, ale aj noví nádejní členovia, priaznivci a iné spriaznené duše. Dokonca aj KAMIKSE OZ Bratislava vyslalo svojho zástupcu.

Plán na víkend bol vcelku jasný – turistika. Večer po príchode sme teda posedeli, porozprávali,  zhodli sa na fakte, že už ani na konštanty sa nedá spoľahnúť a spokojne šli spať. Niektorí do postele, niektorí v spoločnosti psa a 8 diek na terasu – že vraj sú pekné hviezdy, a vtedy sa vo vnútri jednoducho nespí.

Ráno sme vstávali na etapy, a tak sme aj vyrážali na túru. Cieľ bol vcelku jasný – Červenec – Sivý vrch – Babky – Červenec. Nádherný výhľad na Roháče z hrebeňa sa z hodiny na hodinu zlepšoval, až do stavu, keď bolo vidno len hmlu. Proste krása :) Nás to ale neodradilo. Oplatilo sa. Na Babkách už okolie vidno bolo a cesta spať skratkou (cez pasienky, lesy a lúky) tomu celému dala dokonalú bodku.

Na chate sa už medzi časom začal pripravovať guláš. Po taktovkou Stankinej varešky sa viacerí pustili do škrabania, krájania a sekania. Výsledok bol, ako inak, vynikajúci. Chutilo každému a bolo dosť pre všetkých – ideálna kombinácia.  Večer sa začal gulášom a pokračoval oficiálnym programom, ktorý si pre nás Ďoďo s Ivkou (inak organizátori akcie) pripravili.

Hlavný bod programu – udeľovanie cien a lá „Zlatá malina“. Cenu v kategórii „najoriginálnejšie tričko z LŠK“ získala Janka Šipčík – mašľa cez prsia. Cenu v kategórii “najväčší alkoholik alebo  čo nespravím pre 6 fliaš šampusu“ získala Ivka, lebo kvôli alkoholu bola ochotná aj zo školy vyletieť. Ako vrchol večera bola udelená  Zlatá malina   za TOP výkon počas LŠK, teamu„som blondínka a nehanbím sa za to“ . Výherkyne, tzv. blondínečky v zložení Meggy, Mima a Anež (neprítomná)  s nadšením privítali tričko od Ďoďa a Viktora (neprítomný) a slušne sa poďakovali. DÍKY ĎOĎO :) Na moju nevinnú otázku, a prečo aj parochne sme nedostali, keďže ani jedna z nás blond vlasy nemá som dostala rovnako nevinnú odpoveď. „Blondínka je stav mysle, Mimuš,“ usmial sa na mňa Branko. :) Touto filozofickou odpoveďou sa pomaly oficiálna časť skončila a začala sa  tá spoločenská. Bolo veselo až do rána, tak ako sa patrí.

Ráno sme sa opatrne pozobúdzali,  naraňajkovali a pomaly sa začali chystať na odchod. Niektorí si ešte odskočili na prechádzku na Babky, niektorí len tak na kopček nad chatou a niektorí sa už pobrali rovno preč.  Posledná fotka pri odchode z chaty, cesta dolu k autám a ide sa smerom celé Slovensko, podľa toho, kto a kam mal namierené.

Kto bol, zažil, kto nebol, môže len ľutovať a dúfať, že bude aj budúci rok. Vďaka patrí organizátorom za zorganizovanie, šéfom varešiek za manažment gulášu a účastníkom za účasť.

mima

Kontrola detailov: Ďoďo